Život Prešova
online
online
Pred 80 rokmi začal vysielať Hlas Ameriky
24.02.2022 Celý región
Bratislava/Washington
24. februára (TASR) – Hlas Ameriky bol pre poslucháčov z
Československa, ale aj ostatných krajín za železnou oponou, iskrou
nádeje a podpory v časoch komunistického režimu. Jeho história je však
dlhšia. Počiatky medzinárodného spravodajského servisu pre poslucháčov
vojnovej Európy siahajú do polovice roku 1941 a do obdobia vlády
amerického prezidenta Franklina Roosevelta.
Vo štvrtok 24. februára 1942 uplynie 80 rokov, odkedy začala vysielať americká vládna rozhlasová stanica Hlas Ameriky (The Voice of America).
Prípravy na založenie rádia nabrali rýchly spád po japonskom útoku na Pearl Harbor.
"Každý deň v túto hodinu vám ponúkneme vojnové spravodajstvo. Možno to budú správy dobré, možno zlé. Budeme vám hovoriť pravdu," odznelo v prvej relácii hlásateľa Williama Halea, ktorá bola vysielaná do nepriateľského Nemecka. Aj keď v USA bol pred 2. svetovou vojnou veľký počet súkromných rozhlasových staníc, neexistovalo niečo ako štátny rozhlas, navyše zameraný na vysielanie do sveta.
Hlas Ameriky od začiatku staval svoju povesť na objektívnom spravodajstve. Okrem nemčiny vysielal vo francúzštine, taliančine a angličtine. Stanica rýchlo rozširovala svoje programy a za vojny vysielala vo viac ako 40-tich jazykoch. Jedným z prvých programov sa ešte v roku 1942 stal československý v spolupráci s Janem Werichom a Jiřím Voskovcom.
Postupne sa vďaka zaujímavým programom a skvelým rozhlasovým osobnostiam stal Hlas Ameriky v 80. rokoch jednou z najpočúvanejších zahraničných staníc, ktoré vysielali v češtine a v slovenčine.
Hlas Ameriky dostával desiatky rokov komunistickú propagandu v bývalom Československu do zúrivosti, pretože otvorene hovoril o tabuizovaných oblastiach vo vtedajšom režime. Poslucháčov z Československa témy síce zaujímali, ale naladiť si Hlas Ameriky bolo zložité. Príjem tejto stanice na našom území bol od roku 1950 do roku 1964 rušený. Potom sa s rušením opätovne začalo v roku 1968 a trvalo to do roku 1973.
Stanica hrala významnú úlohu v polovici 80. rokov, keď informovala o dianí v Československu, napríklad o akciách Charty 77, venovala sa témam náboženskej slobody, slobody kultúrneho prejavu a združovania. Až do pádu komunistického režimu v roku 1989 bola spolu s ďalšími stanicami vysielajúcimi zo zahraničia pre Československo, zakázanou stanicou označovanou za "štvavú vysielačku".
Vysielací čas pred novembrom 1989 bol na dennej báze po tri hodiny, rozdelený do rannej a večernej relácie. Po rozdelení Československa sa 28. marca 1993 od seba oddelila česká a slovenská redakcia. Dnes Hlas Ameriky ako moderné médium vysiela najmä prostredníctvom internetu. Vysielanie v stredoeurópskych jazykoch sa skončilo 27. februára 2004. Konkrétne v 10 krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.
V slovenskej sekcii pracovalo desať redaktorov. Po reorganizačných opatreniach v rámci Hlasu Ameriky, najmä po výraznom obmedzení vysielania v roku 2000, zostali v slovenskej redakcii pracovať len dvaja samostatní redaktori. Poslednú reláciu Hlasu Ameriky v slovenčine odvysielali Miroslav Dobrovodský a Jozef Šimkovič 27. februára v Rádiu Lumen a v Rádiu Twist, potom sa vysielanie po 62 rokoch činnosti navždy odmlčalo.
Vo štvrtok 24. februára 1942 uplynie 80 rokov, odkedy začala vysielať americká vládna rozhlasová stanica Hlas Ameriky (The Voice of America).
Prípravy na založenie rádia nabrali rýchly spád po japonskom útoku na Pearl Harbor.
"Každý deň v túto hodinu vám ponúkneme vojnové spravodajstvo. Možno to budú správy dobré, možno zlé. Budeme vám hovoriť pravdu," odznelo v prvej relácii hlásateľa Williama Halea, ktorá bola vysielaná do nepriateľského Nemecka. Aj keď v USA bol pred 2. svetovou vojnou veľký počet súkromných rozhlasových staníc, neexistovalo niečo ako štátny rozhlas, navyše zameraný na vysielanie do sveta.
Hlas Ameriky od začiatku staval svoju povesť na objektívnom spravodajstve. Okrem nemčiny vysielal vo francúzštine, taliančine a angličtine. Stanica rýchlo rozširovala svoje programy a za vojny vysielala vo viac ako 40-tich jazykoch. Jedným z prvých programov sa ešte v roku 1942 stal československý v spolupráci s Janem Werichom a Jiřím Voskovcom.
Postupne sa vďaka zaujímavým programom a skvelým rozhlasovým osobnostiam stal Hlas Ameriky v 80. rokoch jednou z najpočúvanejších zahraničných staníc, ktoré vysielali v češtine a v slovenčine.
Hlas Ameriky dostával desiatky rokov komunistickú propagandu v bývalom Československu do zúrivosti, pretože otvorene hovoril o tabuizovaných oblastiach vo vtedajšom režime. Poslucháčov z Československa témy síce zaujímali, ale naladiť si Hlas Ameriky bolo zložité. Príjem tejto stanice na našom území bol od roku 1950 do roku 1964 rušený. Potom sa s rušením opätovne začalo v roku 1968 a trvalo to do roku 1973.
Stanica hrala významnú úlohu v polovici 80. rokov, keď informovala o dianí v Československu, napríklad o akciách Charty 77, venovala sa témam náboženskej slobody, slobody kultúrneho prejavu a združovania. Až do pádu komunistického režimu v roku 1989 bola spolu s ďalšími stanicami vysielajúcimi zo zahraničia pre Československo, zakázanou stanicou označovanou za "štvavú vysielačku".
Vysielací čas pred novembrom 1989 bol na dennej báze po tri hodiny, rozdelený do rannej a večernej relácie. Po rozdelení Československa sa 28. marca 1993 od seba oddelila česká a slovenská redakcia. Dnes Hlas Ameriky ako moderné médium vysiela najmä prostredníctvom internetu. Vysielanie v stredoeurópskych jazykoch sa skončilo 27. februára 2004. Konkrétne v 10 krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.
V slovenskej sekcii pracovalo desať redaktorov. Po reorganizačných opatreniach v rámci Hlasu Ameriky, najmä po výraznom obmedzení vysielania v roku 2000, zostali v slovenskej redakcii pracovať len dvaja samostatní redaktori. Poslednú reláciu Hlasu Ameriky v slovenčine odvysielali Miroslav Dobrovodský a Jozef Šimkovič 27. februára v Rádiu Lumen a v Rádiu Twist, potom sa vysielanie po 62 rokoch činnosti navždy odmlčalo.
www.ZIVOTPO.sk
